Investovať sa dá už s pár desiatkami eur vo vrecku. So stúpajúcou investovanou sumou však stúpa aj zodpovednosť. Medzi drobnými investormi a segmentom privátneho bankovníctva, je stredná trieda investorov. Disponujú majetkom nad 10 000 eur, no neprekonávajú hranicu 200-tisíc. Aj pre nich však už môže byť správne nastavené investovanie cestou k finančnej slobode.
Šanca pre konzervatívnych
Strední a menší investori majú často averziu k riziku a nepatria k trhovým eskamotérom, ktorí sú zvyknutí na špekulácie. Aj skutočne konzervatívni klienti však môžu investície do 200-tisíc eur solídne zhodnotiť.
„Pre konzervatívnych investorov je jednou z možností stavebné sporenie, v tomto prípade treba vybrať variant, ktorý v prvom roku ponúka najväčší bonus až 7,5 percenta. Ďalšou možnosťou je termínovaný vklad povedzme na tri roky, kde úrok dosahuje hodnotu okolo 1,5 percenta ročne,“ radí ako vytvoriť konzervatívny základ na uchovanie rezervy Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Aj takéto zhodnotenie už vie pri vyššej investovanej sume potešiť rodinný rozpočet. Razom však dodáva: „Priakceptácii stredného rizika odporúčam investovať do portfólia podielových fondov s vyrovnaným podielom akcií a dlhopisov v portfóliu približne 50 na 50.“Výmenou za vyššie riziko je aj rádovo vyššie zhodnotenie.
Podstupovať isté riziko však nemusí byť na škodu. Najmä preto, aby investor v snahe ochrániť peniaze pred poklesom, majetok sám znehodnotil na produktoch s výnosom nižším ako je inflácia.
„Paradoxne, nepodstúpiť žiadne riziko, znamená najväčšie riziko. Úplne konzervatívna forma investovania znamená aicky stratu, pretože termínovane vklady nezarobia ani na infláciu,“ hovorí Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra. Pri strednom riziku by sa pozrel po kombinácii realitného fondu a dlhopisovým fondom korporátnych dlhopisov s nízkou duráciou.
Práve nákup dlhopisov je jednou z možností pre konzervatívnych investorov, ktorí chcú vyšší zisk a nízke riziko.
„Úplne konzervatívnej forme investovania zodpovedajú skutočne krátkodobé nástroje v podobe peňažného trhu a maximálne strednodobých dlhopisov s vysokou bonitou. Bavíme sa teda o bankových vkladoch, úložkách, pokladničných poukážkach a maximálne zhruba 3-ročných dlhopisoch štátov alebo emitentov s ratingom vo vyššom investičnom pásme,“ hovorí Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax. Pri strednej tolerancii rizika radí predĺžiť horizont, jemne znížiť kvalitu dlhopisov a kombinovať ich aj s diverzifikovaným portfóliom akcií, kde prím hrajú veľké spoločnosti vyspelých trhov.
Stabilný príjem rentiera
Vytvorenie pravidelného príjmu je zaujímavý benefit pre každého stredne veľkého investora. S investičnou hotovosťou nad 10-tisíc už ľudia často nepotrebujú sporiť na byt, dofinancovanie hypotéky, či cestu okolo sveta, ale pravidelným príjmom nepohrdne nikto.Ten poskytne slušný životný štandard aj v prípade straty zamestnania, či čoraz viac obľúbeného sabbaticalu.Takýto zdroj príjmu je možné vytvoriť si už aj pri majetku do 200-tisíc eur.
„Stabilný pasívny príjem je možné získať napríklad investovaním do nástrojov vyplácajúcich pravidelnú dividendu ako sú napríklad akciové dividendové fondy, respektíve dlhopisové fondy vyplácajúce pravidelné kupóny,“ hovorí Martin Smrek, vedúci oddelenia produkt manažmentu Tatra Asset Management.
Dividendové fondy ako nástroj pravidelného príjmu z investovania odporúča aj M. Búlik:„S takouto sumou je možné dosiahnuť pravidelný pasívny príjem. Z dividendových podielových fondov, ktoré vyplácajú dividendy napríklad raz za kvartál s ročnou dividendou približne 6 percent ročne, už pri sume 200 000 eur generuje pasívny príjem cca 1000 eur mesačne.“
Takýto výnos atakuje priemernú mzdu na Slovensku, čo rozhodne nie je zlé východisko pre finančnú stabilitu a nezávislosť. Ani šesť percent však nemusí byť maximálna miera zhodnotenia. Výnos môže byť aj vyšší.
„V závislosti od ochoty a vhodnosti podstúpiť riziko môžete očakávať dlhodobé priemerné výnosy od troch do deväť percent, čo si myslím, že sa dá považovať za zaujímavý stabilný príjem,“dodáva R. Kasík.
Pri zabezpečení si pravidelnej renty je však potrebné správne nastavenie, aby sa nestalo, že poklesom trhov prídete nielen o príjem, s ktorým ste počítali, ale aj o základ istiny. J. Beständig preto radí:„Je možné nakombinovať investíciu pozostávajúcu z indexových fondov, korporátnych dlhopisov, realitných fondov a z časti i rezervy na doinvestovanie, keď trhy klesnú.“
Na budovanie pasívneho príjmu však netreba čakať, až kým majetok dosiahne šesťmiestnu sumu. Už aj niekoľko tisíc eur môže byť základom budúcej prosperity.
„Stabilný pasívny príjem možno vytvoriť takmer bez ohľadu na výšku počiatočného kapitálu. Presné parametre portfólia by záviseli od miery podstúpeného rizika, investičného horizontu a očakávanej výšky zhodnotenia,“ hovorí Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Okrem zmienených dividendových podielových fondov vidí možnosti na tvorbu príjmu aj v iných nástrojoch: „Vo všeobecnosti možno povedať, že veľký podiel by pri snahe o pasívny príjem mali mať v portfóliu okrem dividendových akciových titulov aj dlhopisové investície. Jednou z konzervatívnejších možností sú aj fondy, ktoré budú podielnikom pravidelne ročne vyplácať výnos.“
Zhodnocovanie majetku ako jediný cieľ
Pre strednú triedu investorov je zaujímavé aj vytváranie ďalšieho majetku. Načo sporiť, ak môžete nechať pracovať samotné peniaze? Nie je potrebné riešiť pravidelnú rentu, zaujímavejší sa stáva aj úrok z úroku. Ak ide o zhodnocovanie majetku S. Pánis, vidí ako ideálne vybrané slovenské dlhopisy:
„Ako najvýhodnejšie sa nám pri konzervatívnej forme javia investície do vybraných podnikových dlhopisov, špeciálne expandujúcich firiem so silnými bilanciami a zaujímavými podnikateľskými nápadmi z česko-slovenského regiónu, ktoré ponúkajú atraktívne zhodnotenie vzhľadom k podstupovanému riziku. A to buď prostredníctvom priameho nákupu týchto dlhopisov, alebo prostredníctvom nákupu podielových fondov, ktoré majú voči nim expozíciu.“
Existuje však samozrejme viac možností. „Žijeme v prostredí nulových sadzieb, v ktorom bežné vkladové produkty neprinášajú žiadny výnos a nedokážu ochrániť peniaze klienta pred infláciou. V takom prostredí platí jednoduché pravidlo „bez akcií to nepôjde“. Každopádne, každý klient by mal mať toľko akcií, koľko zvládnu jeho výnosovo-rizikové očakávania. Konzervatívny klient by mal mať v akciách v portfóliu aspoň 20 percent akcií, stredne dynamický klient od 40 do 50 percent akcií, hovorí M. Smrek a dodáva:
„Človek, ktorý má záujem o zhodnocovanie majetku v strednodobom horizonte by si mal vybrať podielový fond obsahujúci podiel rastových aktív na úrovni 40 – 60 percent. Človek s dlhodobým horizontom by sa mal zaujímať o dynamickejšie riešenia s podielom rastových aktív aspoň na úrovni 60 – 80 percent.“
Čo s jednorazovou sumou?
Častým prípadom, kedy sa bežný človek dostane k viaccifernej sume je dedičstvo. Ak nemal predchádzajúce skúsenosti s investovaním, často nevie, ako jednorazový „výnos“ zachovať a zhodnotiť.
„Odpoveď na otázku, kam investovať jednorazovo vyššiu sumu nemá univerzálnu odpoveď. Závisí to od viacerých parametrov. Základným je cieľ takéhoto investovania, teda či ide investorovi len o ochranu majetku pred infláciou, alebo aj o reálne zhodnotenie,“ hovorí S. Pánis.
Ani pri jednorazovo vyššej sume však nič nepokazíte klasickými investičnými nástrojmi, ktoré fungujú už roky. „Podielové fondy sú z mojej skúsenosti vhodné pre zainvestovanie akokoľvek vysokej čiastky, pokojne aj rádovo v miliónoch eur,“ hovorí M. Búlik.
Základom je však nastaviť vhodný pomer akcií a dlhopisov a predovšetkým investíciu správnu diverzifikovať.
„Ako doplnkovú investíciu je možné zvoliť aj nákup nehnuteľnosti na prenájom či ornej pôdy, vždy podľa predstáv a preferencií klienta. Portfólio je dobré doplniť aj o podiel vo firme s perspektívou zhodnotenia a výplaty dividendy. Keďže v tomto prípade je riziko vyššie, určite by táto investícia nemala presiahnuť päť až desať percent z dedičstva. Pre konzervatívnych investorov je podobnú čiastku možné umiestniť aj do zlata či iných komodít. V tomto prípade ale ide skôr o uchovanie hodnoty s neistým zhodnotením,“ radí ako naložiť s nadobudnutým dedičstvom M. Búlik.
Zdroj: investujeme.sk