Bloomberg: Globálne hospodárstvo zviera vzácny dvojitý šok

Akcie Americké akcie Ekonomika Európske akcie všetky články Zaujímavosti

Nový typ koronavírusu prináša globálnej ekonomike dvojitú ranu, ktorá ju v najbližších mesiacoch bude ničiť. Nielenže zasiahol ponuku, pretože mnoho tovární v Číne aj inde prerušilo výrobu, ale ohrozuje aj dopyt, pretože spotrebitelia nemajú chuť nakupovať ani míňať. Globálna ekonomika je tak zovretá vo vzácnom dvojitom šoku ponuky a dopytu, poznamenala agentúra Bloomberg.

„COVID-19 znamená obzvlášť zhubný šok pre ekonomiku, pretože je to šok ako na strane dopytu, ale aj ponuky,“ uviedol hlavný ekonóm spoločnosti Moodys Analytics Mark Zand. COVID-19 je ochorenie, ktoré nový typ koronavírusu spôsobuje.

Aktuálna mapa výskytu koronavírusu TU

Na jednej strane epidémia znižuje kapacitu výroby tovaru, pretože mnoho čínskych tovární zostáva zatvorených a zamestnanci sú doma. To zastavuje výrobu tovaru v krajine a pripravuje firmy inde vo svete o materiál, ktorý potrebujú k vlastnému podnikaniu. Tento šok na strane ponuky bol spočiatku považovaný za krátkodobý problém, ktorý sa ľahko vyrieši, akonáhle sa podarí dostať vírus pod kontrolu. Z tohto dôvodu počiatočné predpovede počítali s tým, že globálny rast bude v tvare písmena V, teda v prvom štvrťroku pôjde prudko dole a potom v nasledujúcich týždňoch opäť rýchlo nahor.

Tieto počiatočné predpoklady vývoja v roku 2020 sú teraz v troskách, pretože klesá aj dopyt. Vzhľadom k tomu, že vírus už nie je spojený len s Čínou, narastajú obavy medzi spotrebiteľmi po celom svete. Tí potom nie sú ochotní nakupovať, cestovať ani chodiť do reštaurácií. Výsledkom by mohlo byť, že firmy prestanú najímať nových zamestnancov alebo investovať, čo ďalej negatívne ovplyvní výdavky.

„Klasická recesia zahŕňa výpadok dopytu vo vzťahu k ponuke,“ upozorňuje bývalý činiteľ americkej centrálnej banky (Fed) David Wilcox, ktorý teraz pracuje v Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku. „V tejto bežnej situácii tvorcovia hospodárskej politiky vedia, ako pomôcť zaplniť chýbajúci dopyt. Ale tento prípad je oveľa komplikovanejší, pretože zahŕňa negatívne dopady na ponuku i dopyt,“ dodal.

To tiež vysvetľuje, prečo svetová ekonomika mieri do najslabšej expanzie od recesie v roku 2009 a prečo sú inflačné ciele centrálnych bánk čoraz menej dosiahnuteľné. Ani odborníci sa pritom nedokážu zhodnúť, či súčasná situácia infláciu zvýši, alebo naopak zníži. Na jednej strane výrobné firmy, ako je Samsung či Toyota, majú problémy s obnovením výroby, čo spôsobí nedostatok tovaru, na strane druhej ale podniky typu Hyatt a United Airlines zrušili výhľad hospodárenia, pretože vývoj dopytu je neistý.

Fed v utorok na mimoriadnom zasadnutí znížil základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu. To je najviac od roku 2008 a zároveň prvý takýto krok od začiatku globálnej finančnej krízy pred 12 rokmi. Avšak zníženie úrokov továrne znovu neotvorí, ani nevráti ľudí do práce. Aj keď podporí dopyt, až epidémia skončí, budú musieť byť bankári pravdepodobne vynaliezavejší a kombinovať zníženie úrokov s cielenými programami, ktoré udržia tok úverov a ochránia dôveru.

Riešenie šokov na strane ponuky je zvyčajne pre bankárov ťažšie, pretože je potrebné rýchlo obnoviť výrobu, dopravné alebo telekomunikačné siete alebo ťažbu. Ich riešenie je tak zvyčajne na strane fiškálnych orgánov, teda vlád a úradov, ktoré však zatiaľ zostávajú pozadu a nechávajú všetko na bankároch.

„Zníženie sadzieb určite nepomôže znovu doplniť prázdne regále v obchodoch s potravinami,“ uviedla analytička Seema Shahová zo spoločnosti Principal Global Investors. „Menová politika je k ničomu, ak ponuka nemôže uspokojiť dopyt,“ dodala.

Na strane dopytu, kde sú centrálne banky prirodzene prvé, kto reaguje na vývoj, môže povaha šoku tentoraz znížiť efektivitu menovej politiky. Nižšie náklady na úvery síce môžu pomôcť zvýšiť kúpnu silu domácností, vplyv tejto pomoci je však obmedzený, keď sú milióny ľudí zatvorených doma kvôli opatreniam, ktoré majú zabrániť šíreniu vírusu, alebo preto, že sa boja nákazy. To zrejme vysvetľuje tiež rozhodnutie čínskej centrálnej banky, ktorá zatiaľ plošne neznížila úrokové sadzby, ale pristupuje radšej k cieleným opatreniam. Napríklad umožnila bankám mať väčší objem zlých úverov a zmiernila pravidlá predaja dlhopisov.

Je teda aj na vládach, aby sa zapojili. Vládne výdavky síce asi nebudú schopné zabrániť šíreniu vírusu, ale môžu pomôcť nahradiť prudko klesajúci dopyt spotrebiteľov. Hlavný ekonóm Morgan Stanley, Chetan Ahyaa odhaduje, že fiškálny deficit štyroch hlavných vyspelých ekonomík a Číny stúpne tento rok najmenej na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu z vlaňajších 4,1 percenta. To bude najvyššií schodok od roku 2011.

Zdroj: ČTK, Bloomberg

Ohodnoť článok

Pridaj komentár