Prehrievanie trhu a slabnúce výsledky z minulého roka sú pre rad analytikov predzvesťou blížiacej sa finančnej krízy, či dokonca potenciálneho pádu burzy. Samozrejme, nikto nemôže s istotou vyhlásiť, či a kedy ekonomická kríza skutočne príde.
Čo je recesia?
V prípade recesie, čiže krachu na burze dôjde k náhlemu a veľmi prudkému poklesu hodnoty aktív. Následne medzi investormi spravidla zavládne panika a začnú konať iracionálne, čo daný pokles ešte umocní. Mimochodom ku krachu na burze môže dôjsť aj na býčom trhu ako napríklad v roku 1987. Vplyv krachu na burze je v skutočnosti trochu odlišný od medvedieho trhu, ktorý dlhodobo stabilne klesá. Spravidla sa dá hovoriť o medveďom trhu po tom, čo stratil viac ako 20% hodnoty zo svojho maxima.
Skutočné krachy na burze sú obvykle krátkodobým fenoménom v horizonte dní maximálne týždňov, počas ktorých zažívajú ceny prudký a nekontrolovateľný pokles. Táto definícia je však iba orientačná a subjektívna. Investori spravidla tiež hovoria o krachu na burze a to vtedy, keď trhy klesnú o 40-50% ako sme to mohli vidieť v roku 2000 a 2008. Tieto poklesy trvali v horizonte mesiacov a rokov. Ak trh takto klesá stabilne bez akýchkoľvek korekcií a šokov, môžeme hovoriť o ekonomickej kríze.
Neoficiálne je mesiac október symbolom recesie, pretože práve počas tohto mesiaca došlo k dvom najznámejším krachom burzy cenných papierov v rokoch 1929 a 1987.
S istotou môžeme o recesii hovoriť, keď sa v dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch prejaví útlm ekonomiky alebo ekonomika v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami stagnuje.
Typické znaky recesie sú:
Pokles dopytu
Klesajúce ceny na akciovom trhu
Pesimistické prognózy pre ekonomiku
Klesajúce alebo stagnujúce mzdy
Pokles ochoty investovať
Rastúci počet bankrotov
Ak pokles recesie pokračuje alebo ak stagnácia pokračuje, nasleduje fáza depresie.
Finančná kríza v histórii
Krachy na burze nikdy nemožno predvídať s istotou. Neexistuje žiadny vzorec, ktorý by bolo možné aplikovať z minulosti do budúcnosti. Napriek tomu sa o to môžeme pokúsiť. Ak sa pozrieme do minulosti, zistíme, že spätne možno nájsť pomerne presné príčiny, ktoré k danej ekonomickej kríze viedli. V histórii došlo už k celej rade väčších či menších finančných kríz. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na 4 najznámejšie.
Krach na burze v roku 1929
Krach na burze v New Yorku z 24. 10. 1929, tiež známy ako Čierny štvrtok, odštartoval prvý finančnú krízu s celosvetovým dopadom. Ceny akcií na NYSE začali znenazdania prudko klesať, investori prepadli panike a začali hromadne predávať svoje akcie pod cenu, čo spôsobilo domino efekt. Dow Jones tak počas jediného dňa stratil 15% svojej hodnoty a za nasledujúci mesiac a pol klesol takmer o 50%.
Tento pád burzy odštartoval najväčšiu ekonomickú krízu a recesiu v 30. rokoch minulého storočia. Ku krachu na burze sa navyše pridala banková kríza a medzinárodná dlhová kríza, ktorej priame dôsledky ovplyvňovali celý svet na celé nasledujúce desaťročie. Až v roku 1932 dorazil Dow Jones na svoje dno, od ktorého sa odrazil, pričom stratil bezmála 89% svojej hodnoty.
Táto finančná kríza bola priamym dôsledkom prvej svetovej vojny. Amerika po roku 1918 priebežne zásobovala Európu obrovským množstvom importovaných surovín (najmä jedlá), potrebných na rekonštrukciu vojnou zdevastovanej Európy. Zhruba po 10 rokoch však európske štáty už dokázali zásobovať svoj dopyt po jedle samy. Kým na to stihli americkí poľnohospodári zareagovať, zostali s obrovskými prebytkami, ktoré viedli k poklesu cien. To nevyhnutne viedlo k obrovským dlhom a následnej insolvencii celej rady veľkých poľnohospodárskych firiem.
USA boli nútené v dôsledku internej krízy počas krátkej doby úplne prerušiť akúkoľvek materiálnu podporu Európy, čo rad európskych štátov (najmä Nemecko) priviedlo do obrovskej recesie. Nezamestnanosť sa zvýšila a naopak investície a výdavky sa znížili. Obrovská inflácia viedla k drastickému oslabeniu ekonomiky európskych štátov. Tento fakt viedol k radikalizácii politiky v Európe a čiastočne práve vďaka tomuto nepriaznivému vývoju sa Adolf Hitler dostal v roku 1933 k moci, čo Európu pomaly nasmerovalo k ďalšiemu vojnovému konfliktu.
Krach na burze v roku 1987
Ďalšia známa finančná kríza, tiež prezývaná „čierny pondelok“, odštartovala 19. 10. 1987. Počas tohto dňa poklesol Dow Jones o 9%. Investori opäť spanikárili a začali sa plošne zbavovať svojich akcií. Nasledujúci deň hodnota klesla o ďalších 25%. Tento deň je stále držiteľom rekordu, čo by historicky najväčšieho intradenného poklesu indexu Dow Jones. Tento pád burzy bol zapríčinený prudkým zvýšením úrokových sadzieb na kapitálovom trhu.
Rad analytikov sa tiež domnieva, že jedným zo spúšťačov tejto ekonomickej krízy bol počiatok automatického obchodovania, na ktoré vtedajší trh ešte nebol prispôsobený. Drastický pokles vyvolal domino efekt, v ktorom sa aktivovali investorom nové a nové stop-lossy. FED bol tak počas veľmi krátkej doby nútený rýchlo znížiť úrokové sadzby na úroveň, na ktorej boli pred vypuknutím finančnej krízy. Panika medzi investormi sa čoskoro upokojila a hodnota indexov sa pomaly vydala smerom nahor.
Krach na burze v roku 2000
V roku 2000 svet zasiahla ekonomická kríza tiež známa ako „Dot-com bublina“. V dôsledku rýchleho rozvoja internetu v rokoch 1997-2000 vznikalo veľké množstvo nových online firiem a hodnota akcií celej rady z nich veľmi prudko a neudržateľne stúpala. V kombinácii so stále rastúcim množstvom drobných špekulantov a ľahko dostupným investičným kapitálom viedla táto situácia k euforickej nálade medzi investormi, ktorá pohlcovala čoraz viac ľudí.
Výsledkom bolo, že internetové spoločnosti, ktoré často ani nevykazovali žiadny zisk, boli na burze ocenené úplne neprimeranými sumami. Samozrejme, že tieto spoločnosti neboli schopné naplniť očakávania investorov a bublina teda v roku 2000 praskla. Počas 2 rokov stratil index NASDAQ 83% svojej hodnoty a index S&P 500 stratil takmer 50% svojej hodnoty. Tento krach na burze spôsobil miernu recesiu na celom svete.
Krach na burze v roku 2008
Najnovšia ekonomická kríza z roku 2008 sa tiež nazýva „úverová kríza“. Bola do značnej miery spôsobená dlhodobo stagnujúcim trhom s nehnuteľnosťami v USA. Vzhľadom k tomu, že banky niekoľko rokov predtým ponúkali svojim klientom veľmi špecifické neštandardné hypotéky, ktoré mali formu dlhopisov, začala hodnota týchto aktív veľmi rýchlo klesať.
Film Stávka na neistotu (The Big Short) veľmi zaujímavo poukazuje na to, čo sa dialo pred krízou, čo k nej viedlo.
V dôsledku toho sa celá rada bánk dostala do finančných problémov a bola nútená odpísať stovky miliárd dolárov z nakúpených dlhopisov. Podstatné bolo, že nebolo na prvý pohľad zrejmé, ktoré banky skutočne zažívajú finančnú krízu. To viedlo ku skepse medzi spotrebiteľmi aj medzi bankami samotnými. Akciové indexy po celom svete následne spadli približne o 50%.
Blíži sa recesia? Musíme hľadať inde, než zo správ od politikov a centrálnych bánk
Je prirodzené, že politici, centrálne banky a zvyčajne aj väčšina veľkých finančných hráčov až do posledného momentu proklamujú, že recesia je veľmi nepravdepodobná. Koniec koncov, práve tento okruh hráčov je zvyčajne obviňovaný z kolapsu ekonomiky. A dokonca aj tam sú zodpovední ľudia, ktorí majú rovnako ako mnohí z nás nutkanie nepripúšťať si nepríjemnú pravdu. Každý, kto sa vyhýba nepríjemným reformám, ktoré sú naliehavo potrebné na udržanie rastu, spravidla silno prispieva k príchodu recesie na trh.
Mnohí z vás si budú pamätať roky 2007/2008: takmer sme boli ohromení vyhláseniami, že malý problém na americkom trhu s bývaním by nemal mať vplyv na americkú ekonomiku ako celok. A na globálnu ekonomiku by táto kríza nemala mať vplyv už vôbec. Nikto samozrejme recesiu a následný pokles na akciových trhoch nechcel. Fakt, že sa však investori oddávajú zbožnému želaniu tým, že preberajú zbožné priania centrálnych bánk a politikov, však recesiu nijako nezadržuje. Pred desiatimi rokmi to nebolo inak.
Údajne nízke riziko recesie sa premenilo na ekonomickú krízu, ktorá dokonca prevyšovala krachy zo začiatku 90. rokov a mohla byť zastavená iba extrémnymi opatreniami centrálnych bánk. Ak by niektorý z veľkých hráčov včas rozpoznal znamenie signalizujúce blížiacu sa krízu a mal odvahu konať včasným a odhodlaným spôsobom, dopady krízy mohli byť oveľa menšie. Konanie veľkých hráčov však bolo úplne opačné. Banky požičiavali klientom závratné sumy peňazí a politici si netrúfli zasahovať do silného finančného priemyslu.
Recesia – rôzne príčiny, rovnaké varovné signály
Aj dnes najväčšie riziko predstavuje finančný priemysel. Ale predovšetkým, tentoraz sú to nízke úrokové sadzby, ktoré sú lákavé. Najmä v eurozóne, kde sa problémy napájajú na brexit a nepredvídateľnú politiku USA, ktorá ťažko ovplyvňuje globálnu ekonomiku, čo treba považovať za najdôležitejšie rizikové faktory. Môžeme teda varovné signály porovnať s tými z rokov 2007/2008?
Signály, ktoré naznačujú väčšiu a dlhšiu pretrvávajúcu slabosť v ekonomike, sú vždy rovnaké. Faktory, ktoré spôsobujú slabosť, môžu byť úplne iné, dôsledky sú stále podobné. Investor by mal očakávať medvedí trend na svetových trhoch, zabezpečiť zodpovedajúcim spôsobom svoje portfólio, a ak je aktívny obchodník, špekulovať na pokles miesto rastu. Pre vás, ako investorov je kľúčové rozpoznať správne znaky signalizujúce blížiacu sa recesiu.
Zdroj: lynxbroker