Investovanie v nasledujúcich desiatich rokoch

Akcie Ekonomika všetky články

Pre investorov, ktorí hľadajú výnosy, neexistuje vo svete nekonečného kvantitatívneho uvoľňovania a dezinflácie iná alternatíva ako akcie. Nedávno som mal príležitosť predniesť na 5. medzinárodnom summite o fondoch reč o návratnosti investícií v nasledujúcich 30 rokoch. Odvtedy dostávam veľa žiadostí od klientov, ktorí sa dostali k mojej prezentácii.

V nasledujúcom texte sa pokúsim zhrnúť hlavné tézy, ktoré by ste si z nej mali odniesť. Vopred sa ospravedlňujem, ak nezmeníte úplne všetko, a ak sa všetky moje predpovede nenaplnia. Ako povedal držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Nils Bohr: „Predpovedať je veľmi ťažké, zvlášť keď ide o budúcnosť.“

Mám za to, že sme uprostred nového schumpeterovského inovačného cyklu. A očakávam, že sa proces tvorivej deštrukcie v nadchádzajúcich rokoch ešte urýchli a povedie k zrúteniu mnohých firiem a odvetví, kam patrí napríklad:

bankovníctvo, ako ho poznáme dnes,
penzijné fondy,
Tesla,
GAFA (Google, Amazon, Facebook, Apple),
celoštátne aerolinky,
stolové počítače,
vysoké ceny ropy,
nekryté bankovky.

Pre túto piatu vlnu inovácií, ktorá začala v 90. rokoch 20. storočia, je charakteristický nízky rast, nízka produktivita a znižovania inflácie. Na rozdiel od štvrtej vlny, ktorá trvala od roku 1950 do roku 1990 a priniesla okrem iného rozvoj elektroniky a letectva, ktorý sa premietol aj do ekonomického systému, je pre súčasné obdobie vo väčšine krajín typická nízka produktivita. Tá má za následok pokles potenciálneho rastu HDP. Táto nízka produktivita nemá jednoduché vysvetlenie, ale bezpochyby je čiastočne spojená s faktom, že súčasné inovácie nedávajú vzniknúť novým priemyselným odvetviam, ako tomu bývalo predtým.

V nadchádzajúcich rokoch sa musíme zmieriť s tým, že dezinflácia je nový normál. Ako vieme, v Spojených štátoch jadrový CPI už 30 rokov kopíruje vývoj pôrodnosti. Tu sa ukazujú priame dôsledky starnutia na vývoj inflácie. Okrem toho však existujú aj ďalšie výrazné štrukturálne vplyvy, ktoré tlačia infláciu nadol -nové technológie, oligopoly a nárast globálneho dlhu. V rozvinutom svete si pomaly zvykáme, že index spotrebiteľských cien (CPI) nestúpa nad 2%. Ale asi najpozoruhodnejší je fakt, o ktorom sa veľmi nehovorí, a totižto, že inflácia stabilne spomaľuje tiež v rozvíjajúcich sa krajinách, kde predtým bývala veľmi vysoká. Podľa najnovších údajov sa priemerná ročná miera inflácie v krajinách BRICS a v Indonézii pohybuje okolo 3,5%, zatiaľ čo bezprostredne po globálnej finančnej kríze to bolo v priemere 7 percent.

K riziku japonizácie ekonomiky som kedysi býval skeptický, ale práve tomuto problému teraz čelíme. Rovnako ako predtým v Japonsku, ani dnes nemá extrémne uvoľnená menová politika nijako pozitívne dopady na rast. Negatívne sadzby spravidla iba narušujú finančné trhy, inflácia zostáva na veľmi nízkej úrovni a najdôležitejšími hnacími silami dlhodobého rastu sa stávajú štrukturálne faktory, ako je starnutie populácie. A tak ako v Japonsku náklady politiky predstierania a odkladania ďalej rastú. Všetci dobre vedia, že monetárna politika nie je tým správnym nástrojom pre stimuláciu ekonomiky a že negatívne úrokové sadzby majú viac nevýhod ako výhod. Ale napriek tomu robíme stále to isté a pomaly sa dostávame k bodu, kde sa v niektorých trhových segmentoch stávajú tvorcami trhu centrálnej banky. Na trhu s vládnymi dlhopismi v eurozóne už k tomu došlo.

Podľa našich výpočtov vlastní ECB zhruba 70 percent verejného dlhu Francúzska a asi 80 percent verejného dlhu Nemecka. Do istej miery súhlasím s niektorými kolegami, ktorí majú za to, že akciový trh je vlastne ekonomika. My – a tým myslím hlavne politikov – si nemôžeme dovoliť prepad akciových trhov, pretože by sa premietol aj do reálnej ekonomiky. Do akciových trhov sa v posledných rokoch nalialo už toľko likvidity, že je dnes takmer nemožné ju odtiaľ znova stiahnuť. Jediným riešením je pumpovať do nich ďalšiu likviditu. A práve preto dnes zhruba 60 percent centrálnych bánk sveta pokračuje v uvoľňovaní.

Nachádzame sa na najvyššej úrovni od globálnej finančnej krízy. Vyššie úrokové sadzby a koniec uvoľňovania, respektíve QT, sú v zadlženom svete v podstate nemožné. Keď sa pozrieme na dolárový dlh rozvojových trhov, zistíme, že dosahuje 3,7 bilióna USD, čo je od roku 2008 nárast o 156 percent. Ak sa úrokové sadzby výrazne zvýšia, bude takéto dlhové bremeno nezvládnuteľné. Politici však nie sú pripravení znášať spoločenské náklady vyplývajúce z ukončenia expanzívnej monetárnej politiky.

Čo to znamená pre investorov? Ak je Japonsko ukážkou toho, čo môžu mnohé, najmä európske krajiny v budúcnosti očakávať, je pravdepodobné, že dajú investori prednosť akciovým trhom pred trhom s dlhopismi. Vidíme, že v posledných 30 rokoch sa stali v Japonsku najatraktívnejšiou investíciou práve akcie. To sa dá ľahko vysvetliť skutočnosťou, že menová politika Bank of Japan pomáha akciovým trhom a najmä vývozným spoločnostiam, ktoré zarábajú na nižšom kurze JPY.

Môže to znieť paradoxne, ale v nasledujúcich rokoch je veľmi pravdepodobné, že budú akciové trhy naďalej prekvitať a P/E pomer ďalej porastie. To neznamená, že prestalo záležať na finančnej nerovnováhe. Znepokojujúce je napríklad to, že sa všetky hedge fondy preťahujú o akcie stále rovnakých piatich technologických firiem (Microsoft, Amazon, Facebook, Alibaba a Alphabet), ale vo svete nekonečného kvantitatívneho uvoľňovania a dezinflácie neexistuje pre investorov, ktorí hľadajú výnosy, iná alternatíva ako akcie.

Autorom textu je Christopher Dembik, vedúci oddelenia makroekonomickej stratégie Saxo Bank v Paríži

zdroj: roklen24.cz

Ohodnoť článok

Pridaj komentár