Strach z koronavírusu ovládol akciové trhy, ktoré zažili najväčší zostup od poslednej finančnej krízy. Je k panike dôvod? A v čom sa situácia líši od prepadov roku 2008?
„Ako počas finančnej krízy“, „Koronavírus: najväčšia pohroma pre ekonomiku“, „Epidémia môže zraziť burzy na kolená“. Expresívne titulky svetových i tuzemských médií dokumentujú, ako panika z ďalšieho šírenia koronavírusu zachvátila už aj finančné trhy.
Posledné dva týždne tak pre investorov a portfólio manažérov predstavujú drastickú adrenalínovú jazdu, ktorej by sa najradšej nezúčastnili. Lenže nadopované akciové trhy, ktoré v posledných rokoch rástli do neba, boli až príliš veľkým lákadlom na to, aby sa človek držal úplne stranou.
Kýchnutie, alebo apokalypsa?
Zvyčajní privolávači finančnej krízy sa teraz zrejme trasú šťastím. Konečne sa objavil problém, ktorý by mohol uspokojiť ich niekoľkoročné túžby. Rad ekonómov ale pripomína, že veľká panika zatiaľ nie je na mieste na finančných trhoch ani medzi regálmi v supermarketoch.
Isté je však to, že predovšetkým Čínu čakajú krušné časy. Dočasné uzavretie značnej časti čínskych tovární a firiem totiž pošle tamojšiu ekonomiku do najväčšieho prepadu za posledných tridsať rokov. To bude veľmi nepríjemné aj pre firmy, ktoré sú na čínsku výrobu bezprostredne naviazané. Presnejšie odhadnúť budúci vplyv epidémie koronavírusu na jednotlivé ekonomiky je však zatiaľ takmer nemožné.
Ako sa na aktuálne dianie na akciových trhoch pozerajú ľudia zo sveta peňazí? Je podľa nich dôvod na paniku? V čom sa situácia líši oproti roku 2008? A čo bude pre ďalší vývoj kľúčové?
Helena Horská
hlavná ekonómka Raiffeisenbank
Viac ako koronavírus škodí globálnym ekonomikám strach. Odhadovať dopady na ekonomiku sveta i jednotlivých štátov je ťažké. Zásadné bude, ako rýchlo sa koronavírus dostane pod kontrolu a ako rozsiahle územia dovtedy budú zasiahnuté a izolované. Do najviac postihnutej krajiny, teda Číny, napriamo smerujú necelé dve percentá českého vývozu, pochádza odtiaľ ale 15 percent dovážaného tovaru. Dlhšie trvajúce výpadky vo výrobe v Číne by dopadli v prevažnej miere na českých dovozcov elektroniky, spotrebného tovaru a tunajších výrobcov dovážajúcich z Číny suroviny, materiál, diely a súčiastky.
Šírenie COVID-19 po Európe a izolácie významných priemyselných oblastí by ale malo vážny dopad aj na českých exportérov, aj keď prevažne dočasný. Zatiaľ zverejnené odhady vplyvu nového koronavírusu sa pohybujú vo veľmi širokom spektre. V reči čísel medzi 0,5 až 1,5procentním bodom do rastu globálnej ekonomiky, ľudovo povedané od ďalšieho ochladenia po stagnáciu až krátkodobú recesiu v eurozóne.
Do boja proti koronavírusu sa pustili nielen zdravotníci, ale aj centrálne banky. Ako prvá austrálska centrálna banka, ktorá preventívne znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu, v utorok 3. marca americký Fed, ktorý rovno znížil sadzby o pol bodu. ECB bude zase asi len pozerať a ČNB vyčkávať, kedy sa upokojí inflácia. O tom, že takéto kroky Covid-19 nezastaví a ekonomiky nevylieči, nie je pochýb. Krok je to len symbolický, ktorý mal a má zabrániť panike. Otázkou je, či ju naopak nepovzbudí.
Jaroslav Súra
investor
Koronavírus hýbe kapitálovými trhmi, respektíve celou spoločnosťou. Tak ako ľudia, ktorí sa obávajú skôr dôsledkov (karantény a ďalších reštrikcií) ako vírusu samotného, tak aj investori skôr vyhliadajú následky opatrenia v boji proti vírusu, ktoré jednoznačne poškodí globálnu ekonomiku. Z toho vyplýva veľká nervozita investorov, zvlášť keď americké trhy nedávno vystúpili na historické maximá a korekcia visela vo vzduchu. Avšak oproti roku 2008, keď pominiem rozdielny ekonomický fundament, je absolútne zásadné odlišný prístup centrálnych bánk, ktoré sa naučili na najmenší problém zareagovať pumpovaním množstva peňazí do systému. Budú to práve centrálne banky, ktoré nedopustia výraznejší medvedí trend na akciových trhoch, aj keby mali akcie samy prikupovať. Pri prvých náznakoch ústupu koronavírusu by sa mali burzy spamätávať, čo sa podľa môjho prvotne prejaví v raste valuácií amerických technologických firiem, ktoré po výraznom zlacnení svojich akcií budú lákať veľkých hráčov k navyšovaniu pozícií.
Lukáš Kovanda
hlavný ekonóm Czech Fund
Od finančnej krízy zametajú centrálne banky trhom cestičku. Tlačením miliárd a biliónov dolárov, eur či korún im odfukuje každý kamienok z cesty k rastu. Takto rozmaznané trhy strácajú odolnosť. Strácajú nadhľad a skúsenosť popasovať sa s nečakanou prekážkou. Nová generácia burzových obchodníkov už vlastne inú ako takúto pozametanú cestu nespoznala.
Politika centrálnych bánk navodila v minulej dekáde dojem, že najmä na trhoch v USA vzniká obrovské nové a reálne bohatstvo, veď predsa akcie nerušene získavajú na hodnote prakticky neprerušene od roku 2009. Je to ilúzia. To bohatstvo nie je reálne, ale z podstatnej časti umelé. Vzniklo dofukováním akcií novo tlačenými miliardami.
Dlh kysne a mizne spontánny podnikateľský „drajv“. Dynamika rastu produktivity povážlivo spomaľuje, a teda spomaľuje aj tempo, ktorým vzniká reálne bohatstvo. Spoločnosť Západu sa vo frustrácii z pomalého rastu polarizuje. Mladí chcú nový socializmus, ale neuvedomujú si, že za ich zmar môže socializmus terajší, o ktorom mylne myslia, že ide o zlyhávajúci kapitalizmus. A do to všetkého sa teraz v ceste objavuje nie kamienok, ale balvan – koronavírus. Trhy majú pocit, že centrálna banka ho nebude schopná z cesty odfúknuť a panikária. Volajú po ešte väčších miliardách a biliónoch tlačených peňazí, takže úroky mieria k nule aj v USA. Účinok dlhového opojenia vyprcháva. Deň zúčtovania sa blíži. Nebude to deň radostný.
Zdroj: peníze.cz