Saudi Aramco ide na burzu

všetky články

Saudi Aramco je s viac ako 200 miliardami ročného zisku (pred zdanením) jednou z najlepšie zarábajúcich firiem na svete. Šejkovia ho teraz pripravujú na vstup na burzu, ale potenciálni investori by si mali dať pozor a svoje peniaze a zvážiť takúto investíciu. Tu je hneď desať dôvodov prečo.

Geopolitický risk

Útoky na ropné polia zo 14. septembra vyradili z prevádzky dve kľúčové ropné zariadenia Aramco a spôsobili výpadok ťažby 5,7 milióna barelov denne, čo predstavuje viac ako polovicu priemernej dennej ťažby Saudskej Arábie a päť percent globálnych dodávok. Výpadok dodávok mával v minulosti za následok zvýšenie ceny ropy, tentoraz k tomu ale nedošlo. Po kratučkom skokovom zdražení cca o 20 percent jej cena naopak klesla na 60 dolárov za barel, čo je ešte menej, než koľko stál barel pred útokmi. Kým v regióne stúpa napätie, a to nielen v Jemene, ale aj medzi Saudskou Arábiou a Iránom, tradičný spojenec – USA sa z neho pomaly sťahuje. Saudovia už na neho každopádne nebudú môcť spoliehať tak ako v minulosti. „Nad trhom sa vznáša reálna hrozba ďalších útokov,“ hovorí analytička Amrita Šenov z poradenskej firmy Energy Aspects.

Nulový rast

V obchode s komoditou uspejete proti konkurencii len vtedy, ak máte kam rásť. Akonáhle dosiahnete maxima, ďalší rast zaistíte už len kvantitou. Malá firma môže bleskovo zdvojnásobiť svoju veľkosť i hodnotu. Aramco nemôže. Jeho výstupy sú stabilné, okolo desať miliónov barelov denne, a to už od roku 2014. A pred septembrovými útokmi bola firma nútená ísť len na 90 percent svojej kapacity, aby neprekročila limity stanovené Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu OPEC. V prvej polovici tohto roka sa čistý zisk Aramco spoločne s výškou kapitálových investícií prepadol o 12 percent na 47 miliárd, respektíve 14,5 miliardy dolárov. Podľa analýzy inštitútu Bernstein Research nebude mať Aramco tento rok dosť peňazí na výplatu dividend, a tak si bude musieť požičiavať.

Nulová autonómie

„Firma funguje ako páka saudskoarabskej politiky – je to saudskoarabský kráľ, nie predstavenstvo, kto rozhoduje o tom, čo bude,“ varuje Bill Farren-Price, šéf ďalšej analytickej firmy RS Energy Group. V rámci príprav vstupu na burzu znížil v roku 2017 kráľ Salmán bin Abd al-Azíz firme sadzbu dane z 80 percent zhruba na 50 percent, čo znamenalo, že hneď v nasledujúcom roku odviedlo Aramco do štátnej pokladnice na daniach „len“ 100 miliárd dolárov. Firma sľubuje, že v čase vstupu na burzu bude vyplácať ročné dividendy minimálne 75 miliárd dolárov. Ale ak bude kráľovská pokladnica v deficite, nie je vylúčené, že kráľ dividendy jednorazovým dekrétom zredukuje.

Nadhodnotenie

Hodnota firmy by v súvislosti so vstupom na burzu mala činiť dva bilióny dolárov. To je ale skôr zbožné želanie. Najväčšie a najlepšie vedené ropné impériá sa momentálne na burze obchodujú s výnosom dividend okolo 5 percent (Exxon 5 percent, Chevron 4 percentá, Shell 6,5 percenta, Total 5,6 percenta, Sinopec 8 percent). Ak budeme z toho vychádzať a vygenerujeme päťpercentný výnos z dividend vo výške 75 miliárd dolárov, dostaneme sa k maximálnej hodnote 1,5 bilióna dolárov. Rovnaké maximum, tj. 1,5 bilióna dolárov, vygenerujú aj ďalšie analýzy a prepočty.

Ďalšie príklady

Aj 1,5 bilióna dolárov je možno príliš, ak vezmeme do úvahy, že svet nepotrebuje ďalšieho nafúknutého a štátom kontrolovaného naftárskeho giganta. Korupčné škandály, ktoré otriasli ruským Gazpromom, spoločnosťou PetroChina či brazílskym Petrobras, znížili počas niekoľkých málo rokov hodnotu všetkých týchto molochov minimálne o 40 percent. Existuje aj výnimka, ktorou je nórsky Equinor (predtým Statoil), ale aj jeho cena v poslednej dekáde klesla o 20 percent.

Svojrázne nakladanie s kapitálom

Koncom roku 2017 nechal saudskoarabský korunný princ zatknúť desiatky tamojších miliardárov a magnátov a „uväzniť“ ich v Rijádskom hoteli Ritz-Carlton. Bol medzi nimi aj princ al-Valíd bin Talal, uznávaný investor považovaný za akéhosi saudskoarabského Warrena Buffetta. Korunný princ ich pripravil spolu o 100 miliárd dolárov a neobťažoval sa pri tom ani zabezpečiť si pre svoj krok akýkoľvek právny podklad či zdôvodnenie.

V rebríčku svetových miliardárov časopisu Forbes tak už nenájdete žiadneho zo Saudskej Arábie. Len princ al-Valíd bin Talal si vraj svoju slobodu musel vykúpiť čiastkou šesť miliárd dolárov. Ak sa v krajine nakladá s podnikateľmi (či už sa majetku domohli legálne, alebo nie) takto, nie je predsa o čo stáť. Kapitál prúdi len tam, kde sa s ním dobre nakladá a kde vládnu zákony, nie niečie ľubovôle. Ešte v roku 2016 prúdili do Saudskej Arábie investície vo výške 7,4 miliardy dolárov, o rok neskôr už len za 1,4 miliardy dolárov. V rebríčku krajín s najlepšími podmienkami pre podnikanie zostavovanom Svetovou bankou patrí Saudskej Arábii 92. miesto zo 190.

Sila amerických ťažiarov

Ak musíte za každú cenu vlastniť akcie naftárskej firmy, poobzerajte sa radšej po tých amerických z Texasu alebo z Nového Mexika. Tam, na rozdiel od Saudskej Arábie, vládne právo a nehrozí ani útok iránskych rakiet. V uplynulých desiatich rokoch v týchto oblastiach začala ťažba na nových bohatých náleziskách, a pritom sú dnes akcie ťažobných firiem až o 50 percent lacnejšie ako vlani. Všetky firmy majú oveľa väčší potenciál rastu ako Aramco a nemusia sa báť toho, že bude ich zisk slúžiť na sanáciu deficitu alebo dlhu kráľovskej pokladnice.

Aké ľudské práva?

Minuloročná vražda novinára Džamal Chášukdžího je jasným dôkazom toho, ako sa v krajine nakladá s tými, ktorí nesúhlasia s režimom. Korunný princ možno skutočne verí tomu, že krajinu v očiach sveta liberalizuje tým, keď ženám milostivo povolí riadiť auto, pritom však stále ešte drží vo väzení aktivistku Ludžajn Hazlúl (už dlhšie ako rok). Ženy sú v krajine ďalej diskriminované a musia sa na verejnosti ukazovať výhradne zahalené. Krajina neuznáva náboženské slobody ani slobodu zhromažďovania či vyjadrovania.

Absolutna moc absolútne korumpuje: V krajine, ktorá stavia mimo zákon akúkoľvek politickú opozíciu, sa ľudia zmien len tak nedočkajú. Koncom roku 2017 Chášukdží povedal, že nebol žiadny revolucionár. „Nie som proti súčasnému systému. Bez monarchie by celá krajina rázom skolabovala, „povedal. Volal vraj len po slobodách, ktoré sú normálne napríklad v Spojených štátoch. „Prial by som si slobodu vyjadrovania,“ dodal. Kiež by to bolo to jediné, čo ľuďom v tejto krajine chýba.

Koniec ropnej éry

Svet nikdy nespotreboval toľko ropy ako dnes – okolo 101 miliónov barelov denne. A na trh sa môže dostať aj viac čierneho zlata vďaka novým technológiám ťažby. Svet je doslova zaplavený ropou, a to do neho vinou sankcií prakticky nedodávajú Venezuela, ktorá jej má viac ako Saudská Arábia, a Irán. V nasledujúcich 25 rokoch by ale spotreba mala rapídne klesať, a to zásluhou prechodu na elektromobilitu. Už dnes to znižuje cenu nielen za barel, ale aj cenu zásob, ktoré naftári majú.

Zdroj: forbes

Ohodnoť článok

Pridaj komentár